Nebo sa pýta, kde má vlastný tieň,
a či sa dotýka kúskom o zem.
Pýta sa právom na stovky tých tiel:
Ako sa nebáť namierených striel?
Tak ako viem, že to nie je môj fight?
No keď to príde, sa nebudem báť.
Chcem iba miesto, kde môžme byť obaja
tam, kde sú múry len z upletených kvetov.
Kráčam, kráčam blízko teba keď strácaš pevnosť v kolenách
Kráčam, kráčam, snažím sa dýchať a rátať vrásky na perách
Láskou liečim sa a vášňou priečim sa hrám
sveta čo raniť chce nás
S láskou brieždi sa a s vášňou svieti sa v slovách iba nádej mám
Teraz už viem že to nie je môj fight
no keď to príde sa nemusím báť
o naše miesto, kde môžme byť obaja
Tam kde sú múry len z upletených kvetov
Lebo láskou liečim sa
